IMG 19851

Tréner Lukáš Kaplan, ktorý na konci sezóny pôsobil ako asistent pri A mužstve STK, je šéftrénerom mládeže a doviedol tím starších žiakov k titulu v druhej lige.

STK U15 sa stal cez víkend majstrom druhej ligy. Ako sa rodil úspech starších žiakov?

Po dlhšej dobe je to veľký žiacky úspech futbalu v Šamoríne. Určite to však nebola ľahká sezóna. Od začiatku sme mali vytýčený cieľ, ktorý sme neprezentovali na verejnosť, ale postupom sezóny sme sa utvrdzovali v tom, že ho môžeme dosiahnuť. Z tímového hľadiska sme sa snažili o atraktívny futbal, ešte väčší dôraz sme však kládli na individuálny rozvoj hráčov a v konečnom dôsledku sa nám podarilo dosiahnuť tímové aj individuálne ciele.

Tím svoju súťaž vyhral v predstihu, strieľal veľké množstvo gólov. Je tento ročník špeciálnym v rámci mládežníckych družstiev?

Zložili sme družstvo U15 prakticky z troch ročníkov, okrem 2004, sú v tíme aj o rok mladší a dokonca 3 hráči z ročníka 2006. Výborne zložený tím sa každým tréningom zlepšoval, čo je samozrejme zásluhou hráčov, ale aj nastavených procesov v rámci tréningu všetkých žiackych kategórií a prípraviek. Kategória U15 je tou najstaršou z nich a spomínané procesy sa tak najviac prejavili u nich, ale veríme, že to nie je len o jednom ročníku či zopár hráčoch z jedného družstva, ale systematickou prácou s mládežou a filozofiou v klube. Samozrejme, počas U15 vyskočili výkonnostne niektorí hráči, ktorí vo svojej vekovej kategórii dominovali, ale tento úspech by som pridelil kolektívnemu úsiliu.

Prakticky všetky mládežnícke družstvá STK hrajú na druholigovej úrovni, čo je na malé mesto významný úspech. Vy, ako šéftréner mládeže, viete pomenovať dôvody dobrej práce s mládežou v klube?

Už som naznačil, že za výsledkami našich tímov je kvalitný tréningový proces v podaní trénerov, ktorých sme do Šamorína pritiahli. V rámci mládeže panuje výborná komunikácia a odovzdávanie si poznatkov jednotlivých koučov. Vydali sme sa možno náročnejšou cestou, keď máme na podmienky Šamorína pomerne veľký počet tímov, či už v prípravkách, alebo žiackych kategóriách, v rámci nich dostatočný počet hráčov, no kvalitné zázemie sa odzrkadľuje aj vo výsledkoch jednotlivých družstiev.

STK dlhodobo trpí na blízkosť Dunajskej Stredy a Bratislavy. Ako môže STK udržať svoje talenty a napredovať v práci s mládežou?

Je to jav, ktorému sa menšie kluby nevyhnú. Je pravdou, že mnohí hráči uponáhľajú svoj posun a do väčšieho, prvoligového klubu, odchádzajú priskoro. My ako klub musíme pracovať s hráčmi aj v tom, aby sme im vysvetlili plan a dlhodobejšiu víziu, ktorú s nimi máme. Musíme im poskytnúť to, čoho sa možno nie všetkým dostane vo väčšom klube. Výborne nastavený tréningový proces, kvalitných trénerov, individuálny prístup, v rámci ktorého ten-ktorý hráč môže napredovať viac, pretože nie všetci futbalisti sa vyvíjajú v určitom veku rovnako rýchlo. Títo hráči sa možno vo svojom veku vo väčšom klube nepresadia, no je v nich potenciál, ktorý zdokonalia len dobrou prípravou a tým, že pravidelne hrajú súťažné zápasy. To sa nám čoraz viac darí, preto vieme, nielen udržať, ale aj prilákať hráčov, ktorí v klube síce nezačínali svoju futbalovú dráhu, ale majú vidinu toho, že sa cez klub ako STK dostanú na určitú výkonnostnú úroveň aj smerom k seniorskému futbalu. V súčasnosti je veľmi náročné napríklad pre prvoligového dorastenca po skončení mládežníckeho pôsobenia prejsť priamo do prvej ligy seniorov, preto si často hráči volia cestu nižšej súťaže, kde ich herná prax môže dostatočne pripraviť na postupný posun v ich napredovaní. My ich o tom musíme presvedčiť.

Keď hovoríme o dorastencoch, v tejto sezóne dosiahli úspech aj kategórie U19 a U17, ktoré si po postupe z tretej ligy za prispenia hráčov Fluminense vybojovali účasť v skupine o titul druhej ligy už bez ich pomoci. Ako náročné bolo prispôsobiť káder zvýšenej kvalite súťaže?

V prvom rade, v roku, keď sme postupovali s U19 do druhej ligy, mali sme k dispozícii veľmi kvalitný ročník U17, na ktorý čakal prechod o kategóriu vyššie. Ďalším momentom bolo to, čo som spomenul pri predchádzajúcej odpovedi, a teda to, že sme dokázali prilákať hráčov, ktorí v prvej lige neboli dostatočne vyťažení. My sme v nich verili a dôveru nám oplatili kvalitnými výkonmi. V spolupráci s kvalitným trénerom prišli aj výsledky, vďaka ktorým sme sa dostali do skupiny o titul a nemuseli sa strachovať o záchranu. To bola výborná správa pre nás ako nováčika v súťaži, ale aj prísľub do budúcna. Dali sme totiž príležitosť aj oveľa mladším hráčom, ktorí minimálne na rok či dva zaručujú kontinuitu kvality nášho dorastu. Rovnaká situácia panuje aj v U17, kde výsledky a progress takmer kopírovali starší dorast.

Skok medzi druhou ligou dorastencov a mužskou druhou ligou je veľký. Je pri súčasnej kvalite druhej ligy vôbec možné preklenúť kvalitatívnu medzeru, aby z U19 prechádzali hráči plynule k A tímu?

Je to veľmi náročná cesta pre hráča. Základom všetkého je dobré rodinné zázemie, v ktorom možno hráčovi pomôžu správne sa mentálne nastaviť na prechod z mládežníckeho futbalu na seniorský. Častou chybou dnešných mladých futbalistov je, že chcú hneď hrať a keď sa im to hneď nedarí, chodia z klubu do klubu alebo končia z frustrácie s futbalom. Ak vtedy nezapracuje okolie, ktoré mladého futbalistu pripraví na potrebu trpezlivosti a systematického zlepšovania sa, nevie sa v mladom veku dostať na správnu cestu. Samozrejme, aj my sme si vedomí náročnosti tohto prechodu, aj preto dávame hráčom, ktorí vychádzajú z našej mládeže, šancu privyknúť si na seniorský futbal v B mužstve či na hosťovaniach. Nanešťastie, mnohí hráči postupný vývoj nezvládajú, odmietajú, že sa v niektorých zápasoch ocitnú na lavičke na úkor starších, skúsenejších, preto je veľmi dôležité pracovať s hráčmi aj na mentálnej úrovni a presvedčiť ich o správnosti klubovej filozofie. Ak toto zvládnu, tak vieme čerpať z našej mládeže aj v A mužstve a postupne zapájať do prvého tímu väčší počet vlastných odchovancov.

Po úspešnej sezóne, aké sú ďalšie méty v rámci mládeže?

Ako som už spomenul, my sme sa v Šamoríne vydali zložitejšou cestou, keďže máme päť prípravkárskych kategórií, štyri žiacke a dve dorastenecké. Dávame tak priestor širokému počtu mládežníkov hrať súťažné zápasy a rozvíjať sa. Toto by sme určite chceli udržať, ak nie posunúť ešte o stupienok ďalej. Rešpektujeme veľkosť mesta a regiónu a vieme, že veľkým prvoligovým klubom v niektorých veciach nevieme konkurovať, no určite by sme sa chceli zaradiť na vrchol rebríčku klubov, ktoré sú tesne za nimi. Určite chceme hrať v každej kategórii o horné priečky druholigových súťaží, hoci to nie je v rozvoji mládeže najdôležitejšie, no uvedomujeme si, že pre mladého športovca, ale aj jeho rodičov, je dôležité pocítiť výhru alebo nejaký úspech. A samozrejme, chceme neustále napredovať, aby sme vytvárali čo možno najlepšie podmienky pre rozvoj mladých hráčov v našom klube.

Hajrá Somorja!

facebook_page_plugin