Stena slávy - Ladislav Sánka

Ladislav Sánka futbal začal hrávať v Šuľanoch ešte ako malé dieťa. Vtom čase aj v tejto krásnej dedinke sa našlo ihrisko, ktoré slúžilo aj na pasenie husi, podobne ako v susednom Hornom Bare. Mal dvanásť rokov, keď sa dostaval rodinný dom na Záhradníckej ulici v Šamoríne, ktorý postavil jeho otec a kam sa celá rodina nasťahovala koncom augusta roku 1969. Laci ako chlapec pokračoval vo futbale v neďalekom Majoroku, tu dostal prezývku Páncsics - po vynikajúcom maďarskom futbalistovi Miklósovi Páncsicsovi, ktorý s klubom Ferencváros získal Pohár veľtržných miest (neskôr Pohár UEFA, dnes Európska liga UEFA). Až doteraz ho takto oslovuje väčšina jeho priateľov a známych. Začínal v miestnom študentskom klube spolu v Tiborom Benyákom, Pistom Valocsai (prezývaným Pinty) a s ostatnými. V šestnástich rokoch v dorasteneckom veku si ho vyhliadol tréner bratislavského dorastu Červenej Hviezdy Jozef Hodulík. Na jeho žiadosť sa dostal do petržalského klubu. V klube mohol ostať aj ako vojak, ale v starom politickom režime ho považovali za nedôveryhodú osobu, lebo blízky zámy jeho otca emigroval do Západného Nemecka. Preto sa dostal do Čiech. Najskôr pôsobil v Dukle Tachov, kde v mužstve hrával medzi inými aj Karol Brezík, Laci Kalmár z Orechovej Potône. Neskôr ho prevelili do Dukly Karlovy Vary, ktorý hrával v českej divízii - v terajšej IlI. Lige. Vojenskú službu ukončil roku 1979, kedy ho Arpád Vizy zavolal späť do Šamorína a ponúkol mu prácu v lakovacej dielni autoservisu a súčasne plánoval s nim posilniť aj mužstvo, čo sa mu aj podarilo. Dva roky od príchodu Ladislava Sánku sa podarilo postúpiť šamorínčanom do V., a následne aj do IV. Ligy. V čase trénerov Michala Trina, potom Mariána Pochabú sme mali šamorínčania dobré mužstvo. Páncsics najradšej hrával proti tímom zo záhoria, kde sa konali často tvrdé, ale férové zápasy. Iskry lietali hlavne na zápasoch s tímami zo Žitného ostrova a z iných regiónov južného Slovenska. Počas svojej kariéry Sánka nastrielal dosť gólov. Najviac pamätným bol zápas v domácom prostredí proti Zlatým Kasom, ktorý sa odohral v druhej polovičke osemdesiatych rokov minulého storočia. Súper mal veľmi dobrú sériu, dlhé týždne bol neporaziteľný. Šamorínčania nakoniec Zlaté Klasy porazili 2:1. O oba góly sa postaral práve Ladislav Sánka. Po jeho druhej úspešnej strele ho Marián Elefant, tréner hostí od zlosti opľul. Sánku ale ani takéto správanie nedokázalo rozhodiť a jeho dva góly boli zadosťučinením za všetko. Do svojich tridsiatich piatich rokov hrával súťažne zápasy. Ku koncu hráčskeho pôsobenia už mal trojitú úlohu. Často sedával na lavičke medzi náhradníkmi, okrem toho bol vedúcim tímu aj masérom. Aktuálne Ladislav Sánka stále pôsobí v klube, keď sa počas zápasov A-tímu venuje delegátom stretnutia. V klube je už vyše 55 rokov.